LESBOS 2007
Deň prvý:
Keďže sa zmenil termín odletu z pôvodných 18,20 na 02,05 hod, nikam sme sa nenáhlili a v pohode sa pobrali na letisko podľa pokynov – t.j. dve hodiny pred odletom. Taxikár sa čudoval, načo preboha tak skoro? Keď sme došli na letisko, zistili sme, že síce väčšina cestujúcich sa riadila pokynmi CK, ale CK samotná, samozrejme nie. Delegát dorazil do nášho slušivého modrého stanu (funguje namiesto terminálu c. tri, ktorý ešte nestihli postaviť) okolo jednej hodiny. Porozdával nervóznym cestujúcim plastové obaly so znakom CK, ktoré obsahovali úzky pruh papiera s termínom, menom a názvom ubytovacieho zariadenia. To bolo všetko. Naozaj sa nešli pretrhnúť
Pobrali sme sa k prepážke s odbavovaním batožiny. Odovzdali sme naše dva novučičké kufre, vyfasovali palubný lístok a pobrali sa na poschodie. Tu sme chvíľu posedeli, popili, čo sa dalo, zbytok sme boli nútení vďaka bezpečnostným predpisom vyhodiť. Trpko sme to oľutovali už o chvíľu, keď sa ozvalo prvé hlásenie o meškaní nášho lietadla. Žiaľ, nebolo jedine. Napokon sme odleteli okolo pol piatej :( let nebol ktovieako príjemný, boli sme všetci unavení, posádka, vyzerajúca ako teroristické komando s vľúdnosťou konkurujúcou s ich výzorom, komunikovala nejakým divným jazykom, ktorému sme nerozumeli. Keď sme pristali, vystúpili a nadýchli sa toho úžasného gréckeho vzduchu, razom sme na všetko zabudli a ostala iba radosť z nastavajúcich dni.
Pravdupovediac, neviem, čo by sa stalo, keby sme prileteli načas, keďže aj napriek nášmu značne oneskorenému príletu, ubytovanie ešte nebolo hotové. Naši predchodcovia nám stihli porozprávať tie najdôležitejšie tipy. Okukli sme si teda aspoň najbližšie okolie, absolvovali prvý obed v taverne (fantázia!!!) a vrátili sa. Okolo druhej boli apartmány upratane, tak sme sa konečne mohli vyzliecť a hodiť na posteľ. To bolo aj všetko, keďže batožina nedorazila. Po ďalšej hodine som sa informovala u delegáta, prisľúbil nápravu. Asi okolo štvrtej popoludní dorazili konečne aj naše kufre a dovolenka mohla začať. Huraaaaa. Vytiahli sme plavky a hneď zbehli na plaz, ktorá bola len cez ulicu.
Prvý šok vstup do mora: samé kamene sme prekonali pomerne rýchlo, keďže sme sa nevedeli dočkať dotyku morskej hladiny. Bolo to presne také, ako sme očakávali a na čo sa cely rok tešili: fantastická voda, absolútne nie studena, čistučké more…. len tie kamene :( po nejakej hodinke čvachtania sa a blaznenia sme sa horko-ťažko vyštverali zasa na breh, s potešením skonštatovali, že na pláži sú aj sprchy a kabínky na prezliekanie a pobrali sa domov.
Večer sme vyštartovali na obhliadku letoviska. Keďže nie je veľké, dalo sa pomerne ľahko obísť cele. Anaxos je milé, sympatické letovisko. Nie je príliš rušné, aj keď je vyslovene turistické. Obávam sa, že tak do dvoch rokov z tohto milého letoviska bude ďalšia továreň na turistov a jeho pokoj, pohoda a romantika zmiznú v nenávratne. Bude to škoda. Ale bolo vidno, že na mnohých miestach sa stavia…
Deň druhy:
hneď ráno, po typických raňajkách (jogurt s medom, zelenina, feta) sme šli na plaz, kde sme strávili prijemne predpoludnie. Na obed sme sa pobrali si odfúknuť (siestu sme dodržiavali vždy keď sa dalo hihi). Popoludní sme mali infoschôdzku s delegátom. Ponúkol nám nejaké výlety (zasadne si organizujeme sami, takže sme s vďakou odmietli inak sa opäť ukázalo, že výlety od CK sú riadne predražené oproti miestnym ponúkajúcim snáď len s výnimkou výletu do Turecka tu bol rozdiel minimálny len nejakých 5 euro), ponúkol požičať motorku alebo auto (tiež sme odmietli) a nadiktoval svoje mobilne číslo (ktoré sme už našťastie mali, inak by sme možno boli ešte stále bez kufrov).
Po schôdzke sme si povedali, že okukneme, aké sú Ine možnosti požičania skútra či auta. Hneď na hlavnej ulici sme našli požičovňu Billy´s, v ktorej nám český hovoriaca slečna ponúkla skútra za 95 euro, čo sa nám zdalo veľa (delegát ponúkal také čosi za 78, čo sme jej aj povedali). Opýtali sme sa, čí sú v Anaxose ďalšie pozicovne, čo zamietla (vraj sú oni jediná). Asi o 150m ďalej sme našli požičovňu, ktorá nám ponúkla motorku za 68 euro. Bolo rozhodnuté, hneď sme ju aj vzali a hoci bolo len 18 hod, ten deň nám už nerátali :-)
Deň tretí:
o klasických doťahovačkách, kedy už konečne vyleziem z postele a čí som na dovolenku prišla spať (nie, ale oddýchnuť si som mala v pláne miláčik!), sme sa vybrali otestovať naše nove približovadlo. Prvá cesta viedla do Petry, mestečko vzdialene len 3 km od Anaxosu, vraj sa tam dá dostať aj peší po pláži, nemôžem potvrdiť, neskúšali sme to. Petra je mala dedina s prístavom, učupená pod skalami, pýšiaca sa kostolom Panayia tis Glikofilousas – počas celej dovolenky sa mi mal stať osudným, čo som v ten prvý deň ešte netušila. Ono totiž moja drahá polovička šoférovala a ja som teda ostala na fotenie :( a to si neviete predstaviť, koľkokrát ma nútil ten kostol nafotiť …. uznávam, týčil sa ako úžasný strážca celej Petry na brale, ale zase toľko fotiek… no nič, je to pekný kostol, aj keď k nemu vedie milión schodov (v skutočnosti je ich presne 114 a ako som sa dočítala v knižke o Petre, leží presne uprostred dedinky.
Po odparkovaní motorky hneď na začiatku Petry sme teda vyrazili na preskúmanie tejto dedinky. Hneď na začiatku sme objavili spomínaný kostol, úzkymi uličkami sme sa prepletali centrom Petry, nahliadli do mini obchodíkov v centre, pozreli si množstvo taverien pozdĺž cesty vedúcej popri mori a skončili na pláži, ktorá je síce piesková, ale teda nič moc, aspoň nám sa teda veľmi nepozdávala. Odhliadnuc od toho, že je rovno vedľa cesty, je aj dosť úzka, o čistote sa tiež dalo debatovať. Nachádza sa tu aj akési aqua-stredisko s názvom Baywatch (jak nápadité), ale nepoctili sme ho návštevou, takže neviem, čo vlastne ponuka. Faktom je, že pláž v tejto oblasti je už širšia a vyzerala z diaľky aj čistejšie. Na konci Petry je pristav, je to taký menší prístavček, ale je .
Keď už sme došli až na koniec Petry, povedali sme si, že sa pozrieme aj ďalej, do Molyvosu, koniec koncov, je to len 12 km. Molyvos je turisticky orientovaný, v porovnaní s Petrou je to už mesto. Má aj vlastný hrad, ale, žiaľ, v čase nášho pobytu na Lesbose ho rekonštruovali, takže sme ho nevideli. Našli sme reštauráciu s vtipným názvom Dilino (ktovie, čo to po grécky znamená?), v nej si dali obed (mimochodom, najhoršie jedlo, aké sme za cely čas na ostrove jedli, neodporúčame bol to gril mix, ale veľmi zlý). Dojem naprávali len mačky, ktoré sa nám túlili k nohám, jedna dokonca vyskočila polovičke na kolena a nechala sa škrabkať (čo teda nerobí ani môj kocúr, takže bol patrične prekvapený).
Navštívili sme aj horúce pramene v Eftalou (liečivé), ale len zvonku, keďže 40C sa nám zdalo predsa len príliš teple :-) Pláž vyzerá celkom dobre, ale nekúpali sme sa na nej.
Našli sme aj malé jazierko, v ktorom nás čakal poriadny šok! Boli sme 4x na Zante a korytnačku sme tam stretli len raz, aj to z lode. a tu bolo jazierko plné korytnačiek!!! bol to neuveriteľný zážitok :-) Po návrate do Anaxosu sme si zašli schladiť telá do mora, ale schladenie to bolo len relatívne, nakoľko voda bola dosť tepla :( na večeru sme zavítali do nasej obľúbenej taverny Agellos. Majitelia nás už vítali ako starých známych, doniesli frappe a po večeri, keď sme už zaplatili, sme dostali dva poháriky OUZO, na účet podniku samozrejme. Odvtedy sa to stalo pravidlom :-)
Deň štvrtý:
Toto dopoludnie sme strávili na pláži. Na obed sme si praskli šalát a po obede sa vybrali na ďalší výlet. Tento krát sme chceli navštíviť ten známy Petrified forest so stromami staršími než 5 miliónov rokov. Problém nastal, keď sme zistili, že smer síce vieme, ale bližšie označenie nikde žiadne nebolo. Tak sme sa vybrali na blind a napokon skončili pred bránami múzea s nápisom Museum of Petrified forest. V domnení, že sme našli, čo sme hľadali, sme sa chystali vojsť. Prekvapilo nás, že taká unikátnosť ma všetko len v Gréckom jazyku a tak sme sa pre istotu pred vstúpením do samotného múzea opýtali, čí sme správne. Neboli sme. Toto bolo len múzeum, samotný skamenelý les sa nachádzal o 5 km inde.
Tak sme si povedali, že keď už sme tu, otestujeme miestnu plaz (vyzerala skvele zvrchu). Po ceste, ktorá mala sklon hádam 40 stupňov (radšej som zliezla z motorky a šla peso), sme napokon zaparkovali v tieni stromu. V kabínke (boli asi na každej pláži Lesbosu), sme sa prezliekli do plaviek a hurá do vody! Tato pláž je pekná, vstup do vody rozhodne lepší ako v Anaxose alebo Petre a nachádza sa v mestečku Sigri. Z pláže sme zbadali aj nejakú pevnosť , neskôr, pri preskúmavaní sa ukázalo, že je to dokonca castle resp. zbytky castlu. Podrobne sme ho preskúmali, v svojich najlepších časoch musel byt ozaj impozantný.
Po neskorom obede, čí skôr olovrante v prístavnej taverne , kde majiteľ veľmi priateľský (dodatočne sa mi priateľ priznal, že až príliš priateľsky :-) ) objímal moju polovičku, sme sa rozhodli že ešte raz skúsime ten kamenný les nájsť. Veď je to rarita. Sú len dva také na celom svete, jeden niekde v Amerike a druhy tu, na Lesbose. Predsa sme si nemohli nechať ujsť takúto príležitosť!!! Tak sme vyštartovali a hľadali. A našli! S jedným problémom: pri pohľade na hodinky sme zistili, že je 16,15 hod. les je otvorený do 16,00 :( Tak sme si aspoň obzreli a nafotili okolie a čo sa dalo zo samotného areálu parku a frčali naspäť do Anaxosu.
Deň piaty:
Mali sme naplánovaný výlet do Eressosu, keďže sme počuli, že sú tam najkrajšie pláže. Mali sme… asi po 20km nám motorka zdochla. Naviac som si pri zostupovaní oprela nohu o výfuk… ten, kto mal motorku, vie, čo to znamená. Tu bolesť neprajem nikomu :-( asi po pol hodine si motorka dala povedať a naskočila. Doviezli sme sa domov, ošetrila som nohu a vyštartovali sme na druhy pokus. Na tom istom mieste motorka opäť vypovedala službu. Tak sme sa vrátili do požičovne, nech nám to opravia prip. Vymenia motorku. Servisak skonštatoval, že sme asi natankovali nejakú špinu a odporučil zmenu pumpy. Dosť vtipná rada, keď si človek uvedomí, že sme boli na ostrove :( keďže motorka fungovala, vybrali sme sa aspoň do Petry a navštívili Vareltzidaina Archontiko, čo je dom z neskorého 18. storočia , jeden z mala zachovaných na Lesbose. Jeho zariadenie poskytuje dostatočný obraz o živote v tých časoch :-) zreštaurovaný bol v rokoch 1999-2000 a rozhodne stoji za návštevu. Po jeho zhliadnutí sme si dopriali home-made ice tea v taverne na brehu mora, bol fantasticky. Zbytok dna sme strávili klasicky - prechádzka, taverna, večera, OUZO, prechádzka, nejaké nákupy a do hajan
Deň šiesty:
Keď nám nevyšiel Eressos, skúsili sme to so Skala Kalloni (skala je inak slovko, ktoré ma v nazve takmer každé mesto/dedina na ostrove znamená vraj pristav). Po ceste, ktorá teda bola dosť desivá (tie zákruty a stúpanie a klesanie hore dole, to je zaber na nervy u mňa naviac aj na nohy, ktorými som sa snažila zapierať do stúpačiek a brzdila som asi viac ako moja polovička :-)). Ale výsledok stal za to. Kalloni je veľmi pekne miesto, ak odhliadneme od toho, že je poriadne predražené je to skrátka typicky turisticky orientovane miesto. Pláž je nádherne piesková, žiadne šutre a navyše stromy, poskytujúce taký potrebný chládok. Ostali sme tu až do neskorého popoludnia. Po ceste naspäť sme zistili, že brzda nefunguje, v servise nám povedali, že nie je brzdová kvapalina - v servise doplnili. Zbytok dňa sa zhodoval s predchádzajúcim….
Deň siedmy:
Stále sa nechceme vzdať plánu vidieť Eressos a tak to znova skúšame. Znova to iste miesto, znova motorka odmietla. Už si začíname myslieť, že niekde hore niekto asi nechce aby sme tam šli… Meníme plán a poberieme sa do Petrified forestu. Tento krát sme tam včas a celí zvedaví a natešení sa vyberáme na obchôdzku. Po 200m mi polovička navrhuje návrat do bufáču a že si to obehne on sám. S radosťou súhlasím . Nasledujúce dve a pol hodiny trávim v bufete a vyčkávaním na polovičku. Keď už začínam mat nervy, objaví sa, odfukuje a oznámi mi, že karta vo fotaku je plna (mala som 2GB!!!). našťastie som mala so sebou tu rezervnú (1GB). Cely spokojný, že predsa len ten zázrak videl (po tom, čo som si pozrela fotky, nechápem veľmi, prečo ten poprask , v tom múzeu sme videli temer to iste), štartujeme na cestu naspäť.
Ajhľa, motorka zas nesklamala po 5km jednoducho zdochla. Samozrejme, opäť na mieste, kde nikde nikto a najmä žiadny chládok (to bolo vždy tak). Po telefonáte s požičovňou mame prísľub, že po nás prídu a tak sedíme, chodíme, čakáme. Pridáva sa k nám somárik, ktorý ma jednu zadnú nohu zviazanú s opačnou prednou (nechápem, ako ho tam mohol niekto takto nechať, bez vody!!!). po chvíli sa u nás zastaví auto s Holanďanmi, veľmi ochotnými, ale tiež nám nepomohli. Po ďalšej polhodine to polovičku prestane baviť a skúsi naštartovať. Podarilo sa. Tak sme sa vybrali na cestu späť. Volám do požičovne, kde mi oznámia, že majiteľ sa za nami vybral a že nemá so sebou mobil, takže neviem, ako ho nakoniec stopli a či vôbec. Po návrate do Anaxosu sme šli do požičovne, kde sme reklamovali motorku, odkázali nás na druhy deň.
Deň osmy:
Hneď ráno sme šli do požičovne a žiadali alebo výmenu alebo nejaké Ine riešenie. V ten deň sme mali motorku tak čí tak vrátiť, ale keďže som operovala tým, že sme sa 3x vrátili z výletov, dohodli sme sa napokon na tom, že nám na jeden deň dajú auto a my doplatíme 10 eur. Spokojnosť na oboch stranách. Na aute štartujeme do Eressosu . Chápeme, prečo je také ospevovane - je to nádherné miesto, rodisko Sapho a ma krásnu plaz. Síce kamienkovo-pieskovu, ale je krásna. Prechádzame sa uličkami a dýcha na nás atmosféra starých čias…. je to úžasné. Po ceste naspäť sa ešte zastavíme v záhrade, ktorá nás zaujala už po ceste tam: je v nej niekoľko „sôch“, všetky sú vyrobené výlučne z náhradných dielov na auto. Neuveriteľné…. Večer ideme na večeru do taverny, kde rovno pred našimi ocami grilujú jahňa, kurčatá a iné dobrôtky . Po večeri dostaneme misku plnú ovocia ako darček.
Ďalší deň ráno sa rozhodneme, že kým vrátime auto, pôjdeme ešte na raňajky do Petry. Zjavne sme o tom čase spôsobili chaos, nakoľko tam dokopy nikto nebol :-) . Napriek tomu to nakoniec dopadlo dobre…Posledne dva dni sme trávili v Anaxose, na pláži, prechádzkami, nákupmi darčekov…. ešte sme toho veľa nestihli, chceli vidieť, ale čo sa dá robiť. Posledný deň ešte trochu vzruša: naložili sme kufre na auto, ktoré odvážalo batožinu na let do Prahy. Našťastie delegát Martin zaúradoval pohotovo a rýchlo a kufre sa nestratili v nenávratne.
Lesbos je pekný ostrov, ma veľa zaujímavých miest, krásne more, nádherné západy slnka, niektoré pláže veľmi pekne, iné už menej. Na druhej strane, je to miestami aj ostrov, ktorý je pustý, doslova nehostinný a človek má pocit, akoby pristál na Marse. V každom prípade sa obávam, že čoskoro z neho bude rovnaký turisticky kolos ako Kréta, čo bude škoda. Ale tak to už býva….
Takže ak ho chcete zažiť ešte originálny, napr. s obyvateľmi na chrbte somárika, poponáhľajte sa :-)
Náhledy fotografií ze složky LESBOS 2007